Hrad

Nad obcou na výbežku lesa sa vypína komplex stredovekého hradu. Ide o pomerne dobre zachovalú zrúcaninu, na mieste ktorej sa takmer s istotou predpokladá staré slovanské hradisko.

Svoju pozornosť na okolie stredovekého hradu zameral Juraj Macáka bol úspešný, keď objavil asi 400 metrov západne od hradu zaujímavé nálezy? železný šíp a železnú strelku podobnú tým, ktorá sa našla na veľkomoravskom sídlisku pod Brekovským hradom. Po konzultáciách s archeológom Budinským- Kričkom došli k záveru, že na tomto mieste muselo existovať staré slovanské hradisko z 9. - 10. storočia pod Kr.

Hrad, ktorý vznikol ešte pred tatárskym vpádom v r. 1240 -1241 bol pôvodne nazývaný Maglovec. V prameňoch sa prvýkrát spomína r.1249 ako hrad Tubul. Podľa historika Dr. Belu Polla prvým majiteľom hradu bol rod Maglod, ktorý vymrel r. 1300. Historik Prof. Varsík toto vyvracia tým, že tvrdenie B. Polla je vraj výsledok bájnej povesti maďarského autora. Pri týchto údajoch som sa opieral predovšetkým o Juraja Macáka, ktorý mi ich poskytol a na danú skutočnosť ma upozornil. Vo svojej rozprave Bohatier z Maglovca tvrdí, že hrad sa r. 1347 spomína ako "locus castri Magloch" a r.1410 ako "castrum Kapi alio nomine Magloch".
    

V r. 1312 kráľovské vojsko dobylo hrad. Spravoval ho vtedy kastelán Henrich, ktorý sa dostal do zajatia a vyslobodil ho Jožko Kohák (Kvaka) tým, že sa sám obetoval a stal sa zajatcom. Potrestali ho skrátením obidvoch rúk. Henrich však na verného sluhu nezabudol a ako odmenu mu daroval celú dedinu s mlynom, ktorá dostala meno Kvakov. Podľa zachovaných písomných záznamov osada zanikla asi na prelome 15. - 16. storočia. V r.1561 sa osada Kvakov spomína medzi zaniknutými osadami. Kráľovský obranný hrad tak zostal po roku 1312 zničený a opustený.
    

Neskôr sa majiteľom hradu stáva Peter Poharus a po jeho smrti roku 1409 znovu pripadá kráľovi, ktorý ho 2. marca 1410 daruje Andrejovi de Teten, ktorý si osvojí meno Kapy.
   

Už o 30 rokov potom, čo sa Andrej de Teten stal vlastníkom hradu ho kráľ Vladislav daruje šľachticom z Rozhanoviec nie však nadlho, lebo je známe, že  r.1453 iný kráľ - Ladislav odníma právo  k umajetku a teda i ku hradu Jánovi de Kapy. Je teda isté, že v tom čase Kapyovci hrad znovu vlastnili. O niekoľko rokov po tejto udalosti poveruje kráľ Matej Korvín Imricha Szapolayiho, aby hrad obsadil. Tento však na hrade dlho nepobudol, lebo roku 1537 hrad dobyl Leonard Vets, cisársky hlavný veliteľ načo sa Kapyovci stali prívržencami Szapolayiho. Krátko potom sa v Kapušanoch narodil Gabriel de Kapy ml. slávny teológ a filozof. Ako 27- ročný sa stal svedkom toho ako thökölyovské vojská hrad dobyli, ale generál Schultz ho prinavrátil späť rodine Kapyovcov. Vdova po Gabrielovi de Kapy Eva Gergelyaková  dá hrad zničený toľkými bojmi znovu postaviť r. 1712. Avšak už tri roky nato je hrad z rozhodnutia uhorského snemu odsúdený na zánik a jeho majiteľka je nútená ho podpáliť. Na záver je nutné dodať, že rod Kapyovcov vlastnil hrad až do roku 1918.

Hrad zostal až do dnes opustený. Podľa kresby z r. 1879 bol pomerne zachovaný, aj keď bez strechy. Až neskôr začal chátrať a zostali z neho žiaľ už len ruiny. Miestnym občanom je známe, že pod hradom vyviera prameň síričito - uhličitej vody, pri ktorom sa môže každý na turistickej vychádzke občerstviť. Medzi pamätníkmi sa traduje, že voda z tohto prameňa sa používala na umývanie vlasov, pretože im dodávala silu a zvláštny lesk. Tento prameň sa nachádza na ľavej strane údolia pod hradom, na začiatku turistickej cesty pri Poľnohospodárskom družstve. Na pravej strane, ak chceme na hrad vystúpiť po úzkej turistickej cestičke pomedzi skaly, trochy vyššie za mostom  je zas prameň čistej horskej vody, ktorí mnohí až dodnes využívajú ako zdroj pitnej vody.