Kultúra

Kultúra patrí k životu každého človeka. Možno povedať, že priamo sa človeka dotýka a stvárňuje jeho život. Ani v tomto smere sa Kapušany nemajú začo hanbiť.

V roku 1968 bola založená v obci pobočka Matice Slovenskej, ktorá mala 75 členov. V roku 1979 sa po prvý raz predstavil divadelný súbor Úsmev v MKS ako detský divadelný súbor pod vedením Vlada Masrnu s hrou "Rozprávka o baraniciach". V obci sa už dávno predtým hralo ochotnícke divadlo prostredníctvom zapálených amatérov, väčšinou pod vedením miestnych učiteľov. Hodno tu spomenúť p. Šľepeckú, p. Revayovú ako aj miestnych občanov miestneho kina. Pokrok, ktoré v obci fungovalo veľmi dlho, aj keď jeho návštevnosť tiež nebola na veľmi vysokej úrovni. Bola však ovplyvnená blízkosťou mesta Prešov, kde mládež, zvlášť študujúca mala možnosť vybrať si z piatich kín. Aj z toho dôvodu, hlavne však kvôli zastaranej technike a nemožnosti premietať novšie tituly kino svoju prevádzku roku 1990 skončilo.

V osemdesiatych rokoch sa v obci aj filmovalo. Konkrétne v roku 1982 štáb Československej televízie pod vedením režiséra Uhra natáčal v Kapušanoch scénu založenia JRD pre film " Pásla kone na betóne". Obecenstvo tvorili ľudia z Kapušian a Fintíc. V lete 1994 sa v priestoroch Kultúrneho domu a Poľnohospodárskeho družstva natáčala ďalšia scéna k voľnému pokračovaniu tohto filmu " ... kone na betóne".

Dňa 12. septembra 1987 v krásne nedeľné popoludnie za doprovodu vlastnej cimbalovej muziky sa po prvýkrát kompletný súbor Kapušančan prešiel dedinou na "drabiňákoch". Jeho zakladateľom bol Pavol Germuška, ktorý neskôr začal spolupracovať s manželmi Frimerovcami z Tulčíka. Súbor niekoľkokrát vystúpil v Kapušanoch aj okolitých obciach. Jeho existencia nebola dlhá, ale roku 1995 obnovuje svoju činnosť pod vedením manželov Ing. Petra a Kataríny Palovičových. Premiérové vystúpenie v Kapušanoch sa konalo v júli 1997 a tešilo sa veľkej podpore a sympatiám občanov nie len z Kapušian.

Knižnica

Prvé knižnice na Slovensku vznikali na začiatku desiateho storočia. Počiatky knižnice v Kapušanoch sú spojené s vydaním prvého knižničného zákona o verejných obecných knižniciach z roku 1919, ktorý všetkým obciam stanovil knižnice zriaďovať a udržiavať. Ťažkú ranu už dobre rozvinutému knihovníctvu zasadila druhá svetová vojna. Po obnovení vojnou zničeného knihovníctva, bola v rokoch 1958 - 1960 obnovená činnosť obecných a školských knižníc. V tomto období vlastnila knižnica v Kapušanoch okolo 950 zväzkov kníh a mala 172 evidovaných čitateľov. Bola umiestnená v jednej triede školy, knihy boli uložené v dvoch skriniach. Až do roku 1969 ju viedla Ružena Šľepecká, učiteľka v miestnej škole, po nej na polovičný úväzok nastúpila profesionálna knihovníčka Jolana Szantová. V tom čase už knižnica sídlila v budove požiarnej zbrojnice, kde získala dve miestnosti - v jednej bolo oddelenie pre dospelých a v druhej pre nedospelých čitateľov. Práca knižnice sa rozbehla naplno. V roku 1975 už vlastnila 4629 zväzkov, mala 464 čitateľov a 10201 výpožičiek kníh.
     V roku 1981 knižnicu na jeden rok  preberá Mária Petrušková, ktorá pracuje už na celý úväzok, po nej rovnako Mária Talpašová, ktorá v knižnici pracuje dodnes. Za jej pôsobenia sa začal budovať regionálny kútik, kde sa sústreďuje literatúra a dokumenty zo všetkých oblastí regiónu obce Kapušany. V roku 1985 už knižnica vlastní 8541 zväzkov, každoročný prírastok kníh sa pohyboval okolo 500 zväzkov.
     Od roku 1991 miestna ľudová knižnica v Kapušanoch na základe zákona SNR č. 364/1990 Zb o obecnom zriadení prechádza pod samosprávu obecného úradu. Táto zmena životu knižnice neprospela, ba naopak dochádza k poklesu nákupu nových kníh. Tento stav je však len prechodný a obecné zastupiteľstvo postupne vyčleňuje na nákup nových kníh finančné prostriedky. Začína sa tiež obnovovať spolupráca s materskou a základnou školou.
     V roku 1997 knižnica požičala okolo 9000 titulov kníh a časopisov, navštívilo ju okolo 3500 návštevníkov, do knižničného fondu pribudlo 201 nových kníh a zapísalo sa 457 čitateľov.