Veľká noc

Veľká noc podobne ako Vianoce má tiež svoje kúzlo a čaro aj zvláštne tradície, ktoré sú zmesou tradícií kresťanských (slávenie umučenia a zmŕtvychvstania Krista) a pohanských (oblievačka).
     Slávenie Veľkej noci sa začínalo tak ako dnes tzv. Veľkonočným trojdním, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer bohoslužbou na Pamiatku Pánovej večere. Cez spev "Glória" sa rozozvučia zvony, orgán  a stíchnu až do toho istého spevu na Veľkonočnú vigíliu v sobotu večer. Na Veľký piatok je prísny pôst. Kresťania si tak pripomínajú umučenia a ukrižovanie Ježiša Krista. Na Bielu sobotu sa prichádza do chrámu k " Božiemu hrobu" pomodliť sa. V nedeľu ráno po požehnaní pokrmov sa konajú spoločné raňajky, ktoré tvorila šunka, paska (doma upečený sladký a mäkký chlieb alebo koláč), varené vajíčka, cvikla s chrenom, klobása a syrček uvarený z mlieka a vajec, osolený a za horúca stiahnutý do hrudky.
     Na Veľkonočný pondelok je hodno spomenúť tradičnú veľkonočnú oblievačku.
     Na Turíce mládenci stavali svojim vyvoleným dievkam " máje" - briezky, ktorým sa osekali konáre a ozdobil sa iba ponechaný vrcholec. Breza sa musela doniesť v noci, aby to zostalo v tajnosti. Za "máj " dala milá svojmu chlapcovi darček. Žiaľ tento zvyk v novodobej histórii zanikol.